Ži svoj život tak, aby si ničoho neľutoval...

Love triangle...2

Úterý v 23:16 | sakura chan
Pardon, som trochu vyšťavená, nebudem popisovať, čo tam nájdete, budete si to musieť jednoducho prečítať.
 

Odetá v kožušine...23

Neděle v 16:22 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Moja lenivosť nepozná hraníc. :D Mala som na tento víkend strašne veľa práce. Naučiť s ana zápočet, napísať protoko, začať experiment plus namaľovať dva vankúšiky, lebo som to sľúbila, veď mám dosť času, nie? Tak to skončilo, že z protokolu mám polovicu, na experiment sa dnes asi vykašľem, ešte ani neviem, čo sa mám na zápočet učiť a vankúšiky? Jeden mám načrtnutý, ale nechce sa mi ani pripraviť si priestor a farby...stále rozmýšľam nad tým, že mám ešte čas na toto a tamto, ale len ho týmito úvahami zabíjam :P Ok, toto zverejním a idem už niečo robiť

Love triangle...1

Sobota v 10:40 | sakura chan
Chcela by som pri tejto poviedke trochu experimentovať. Dostala sa úplne bláznivý nápad a som zvedavá, či budem schopná napísať niečo také :D Možno sa neodvážim, ale chcela by som. Veľa som vymyslela, keď som kreslila niečo ako úvodný obrázok. Akurát to chce ešte pár úprav, ale celkom sa mi to páči. Len si netrúfnem vyfarbiť to. Neskôr ho pridám
 


Magic...67

Sobota v 7:04 | sakura chan |  Magic
No, na to, že som sa konečne dostala aj k romantike, čakala som viac pozornosti. No, asi sa opäť zameriam na čarodejníctvo

Vládci noci...9

Sobota v 6:37 | sakura chan |  Vládci noci
Konečne sa mi podarilo dopísať pokračovanie. Už si približne viem predstaviť, akým smerom by mala ubiehať poviedka, ale niečo mi tam ešte chýba. No, kým sa k tomu dostanem, tak to ešte snáď domyslím :D

Love triangle- recenzia

19. dubna 2017 v 21:10 | sakura chan
Viem, asi ma ukameňujete, ale nemohla som odolať. Sľubujem, že nepôjde o nejakú dlhú poviedku, viem, že čakáte na iné a ja prídem s týmto, ale keď som ležala v posteli, napadlo mi to a chcemto naozaj skúsiť.

Odetá v kožušine...22

16. dubna 2017 v 0:42 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Ahoj, zase som sa konečne dostala na blog. A to som si už povedala, že budem pridávať častejšie. No čo už so mnou, som nenapraviteľná. Zdá sa, že do júla to budem mať hektické a budem sa snažiť aspoň pár poviedok sem pridať. Akurát dnes mi poslala moja školiteľka opravenú teóriu bakalárky a neviem či mám byť spokojná alebo v depresii :D Mám tam čo opravovať, ale na 12 strán nie až tak veľa. Väčšinou ide o písmo a nedostatočne vysvetlené výrazy ale ak to chcem prepísať, musím vyhľadať a opätovne prekladať články. Bude to otrava a veľký žrút času. Veď pôvodnú verziu som dávala do kopy aspoň tri dni. Na druhú stranu, mohlo to byť oveľa horšie. Mohla som tam opäť mať červené more. Ale i tak sa mi nechce :(

Odetá v kožušine...21

9. dubna 2017 v 9:42 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Tak som sa konečne dokopala k ďalšiemu dielu. Chcela by som na sviatky pridať viac poviedok, no neviem, ako to budem stíhať. Chcela som doraziť teoretickú časť bakalárky, lebo som dosť pozadu a mám už len mesiac na odovzdanie. No, bude to makačka. Pôvodne som to mala dopísať tento víkend, ale nebola som doma a tak skúsim dnes všetko, čo sa bude dať. Naozaj to chcem do stredy poslať, ale či je to možné :D

Odetá v kožušine...20

31. března 2017 v 23:23 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Ťažko sa mi to priznáva, ale trochu som sa zamotala :D Viem, aký by mal Sasuke v dospelosti byť, ale neviem, ako sa k tomu dostať. Nechcem to už veľmi rozpisovať, nuž na niečo prídem, až k tomu dôjdem :3

Odetá v kožušine...19

30. března 2017 v 23:50 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Ah, konečne trochu uvoľnenia po dvoch odporných týždňoch zápočtov. Ako, čaká ma ešte jeden v pondelok, ale to neberiem vážne. Hlavne víkend si chcem konečne užiť, už som bola na nervy a chytali ma depresie :P Občas skrátka potrebujem vypnúť a...napiecť bábovku o ôsmej večer. Veď prečo by aj nie? :D

Odetá v kožušine...18

28. března 2017 v 17:24 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Kto si spomenul, že má dnes Sakura narodeniny? Ja som chcela napísať poviedku, ale kvôli zápočtom som sa k tomu nedostala :( Tak aspoň túto poviedku pridávam.

Odetá v kožušine...17

22. března 2017 v 21:02 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Tak s ami už prejavovali abstinenčné príznaky :D Vážne mi chýba voľný čas. Ešte tri zápočty, jeden už tento piatok a ešte som sa naňho neučila. Plus ma zajtra čakajú moje "milované" labáky. Čo to bue tentoraz? Strápnim sa pred tabuľou, vykričí sa na mňa vyučujúca? Niečo rozbijem? alebo rovno všetko naraz? Už ma veľa predmetov znechucovalo, no pri tejto žene je to že extrém. Neviem čo je horšie. Keď zazerá alebo keď sa smeje tomu, čo poviem. Na hrôza. A ešte viac ma štvú spolužiaci v skupine. Občas si pripadám ako na základnej škole. Keď od nich niečo pýtam a nechcú sa podeliť o informácie, nech mi to povedia narovinu a nie zavádzajú alebo klamú, pretože ja na to aj tak prídem a potom sa cítim trápne za nich. No dobre, trochu vyventilovnaia sa a teraz k poviedke. Nebojte sa, už sa blížime k svadbe, to bude zaujímavejšie :P

Odetá v kožušine...16

13. března 2017 v 15:20 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Aby sa vedelo, čas sa tu už nenápadne posúva. Na konci tohto dielu sú už vlastne skoro pred svadbou, veď to bude rozpísané ďalej, len aby ste vedeli, lebo som tam nejaké skákanie v čase neoznačovala :D
Sasuke sa nemohol dočkať, až Sakure ukáže jej nový luk. Požiadal ju, aby s ním zašla do jeho stanu už na ďalší deň. "Je hotový?" Sakura nedočkavo nakukla dovnútra. "Ach!" vzdychla a vzala luk: "Je krásny!" prstami prešla po vyrezaných obrazcoch. "Myslel som, že by sa to k tebe hodilo. Tiež som použil ohybnejšie drevo, keďže si slabšia a bežný luk by ti mohol robiť problémy." vravel, keď natiahla tetivu. "A nikdy nesmieš strieľať bez šípa, lebo ho zničíš!" skoro vykríkol a Sakura radšej pomaly uvoľnila tetivu: "Prepáč mi to. Nevedela som." "Len čo budeme mať čas, vezmem ťa do lesa. Je tam pokoj a viem o dobrom mieste na strieľanie." "Oh, ďakujem! Si úžasný!" Sasuke prekvapene zastonal, keď ho Sakura objala. "Myslím...že nás začnú zháňať tvoji rodičia." Sasuke ju viedol späť. Ako predpokladal, mali preňho nové úlohy. "Mama, mohla by som dnes zájsť so Sasukem do lesa?" spýtala sa nedočkavo Sakura. "Do lesa? So Sasukem? A načo?" zasmial sa jej otec. Sasuke mu pomáhal orezávať mäso z bizóna a len nenápadne to sledoval. "Ja som myslela, že by sme sa mohli prejsť a byť chvíľu sami." "Ste spolu celý deň. Sasuke má okrem toho veľa práce. Nesmieš ho otravovať." Napomínala ju Mebuki. "Ale mama!" "Sakura!" Sakura urazene nafúkla líca. "Neurážaj sa, veď raz ťa do lesa určite vezmem." povedal so smiechom Sasuke. Sakura bola známa pre jej unáhlené reakcie. "Nemali by sme byť viac spolu, keď sa raz vezmeme?" zahovárala to Sakura. "Ste spolu až-až! Okrem toho, keď sú muž a žena zasnúbení, je lepšie, keď nie sú dlho sami. Nekončí to potom dobre." "Prečo?" spýtala sa nechápavo Sakura. "Proste sa to nerobí!" zavrčal Kizashi prísne "Okrem toho, aj keby mal Sasuke čas, sľúbil som ho trénovať. To je dôležitejšie než nejaké vaše hry v lese." "Ale..." Sakura posmutnela. Bola horlivá naučiť sa strieľať z luku. Nakoniec si však musela aj tak počkať. Netušila, koľko dní prešlo, no Sasuke nakoniec začul tú netypickú vetu: "No, teraz pre teba nemám prácu. Môžeš sa venovať svojím veciam." Sasuke prekvapene zažmurkal: "To naozaj?" "Odkedy za nami chodíš, tvrdo pracuješ. Zaslúžiš si oddych." Usmievala sa Mebuki a on prikývol: "Ďakujem. Asi vezmem Aratu, aby sa prebehol. Vyzerá nepokojne." "To je skvelý nápad. Len sa oňho postaraj." "Môžem ísť tiež?" spýtala sa tesne za ňou Sakura. Ona preľaknuto nadskočila: "Sakura! Hlúpe dievča! Takto sa zjavovať za ľuďmi!" slabo ju bila po hlave a Sakura sa zasmiala: "Prepáč. Môžem ísť so Sasukem?" spýtala sa nevinne. "A nemáš svoju prácu? Vravela si, že máš veľa šitia." "Prosím!" "Mne to nevadí. Arata ju má rád." povedal Sasuke a jej matka nakoniec zvolila. Sasuke teda vzal Sakuru k svojmu týpi, neďaleko ktorého ako vždy postával kôň. "Arata, vezmeš nás do lesa." oznámil mu a vzal si dva luky aj s tulcom plným šípov. Sakura poslušne vysadla a niečo mu pošepkala. Sasuke si sadol za ňu: "Zase vaše tajomstvá?" Sakura sa na to zasmiala. Spolu vyrazili. Arata uháňal a v lese boli, ani sa nenazdali. "Tadiaľto." Sasuke ju odviedol na miesto, ktoré nikdy nenavštívila. "Tu som zvykol trénovať." Medzi stromami boli z trávy zviazané terče v tvare človeka. "Tu si sa učil strieľať?" "Skôr som sa tu zlepšoval. Je to dobré miesto, nikto ťa nebude rušiť." Sasuke zoskočil na zem a chytil ju za ruku, keď zoskakovala ona. Potom jej podal luk: "Určite si videla, ako sa strieľa. Ale myslím, že nevieš, ako na to. Takto si chytíš luk. Nohy máš mierne od seba. Si otočená bokom a hlavu takto natočíš. Takto chytíš tetivu a..." ukázal jej, ako správne vystreliť. Trafil terč priamo do srdca. "No teda! Môžem?" Sakura vzala luk. Len šíp mala problém priložiť. Stále jej padal. "Musíš ho mať rovno. Nie, to nie je rovno, ty hlúpa! Nižšie!" Sasuke jej navigoval ruku a nakoniec ju nechal vystreliť. Šíp ale neletel, len jej dopadol k nohám. "Eh?" Sakura sa začervenala. "To sa stáva. Nepustila si tetivu. Začiatočnícka chyba. Musíš pustiť ten šíp takto. Vidíš? Potiahneš ruku. Ty si ho akoby odtláčala. Nemal rýchlosť." Sakura sa pokúšala riadiť jeho pokynmi, ale nemohla si zvyknúť. "Potiahni ruku. Takto." Sasuke sa k nej nakláňal a to sa už Sakura vôbec nemohla sústrediť. Sasuke zúfalo vzdychol, keď šíp vletel priamo do zeme. "Prepáč. Myslela som, že to zvládnem." Sakura naňho smutne pozrela a on pokrútil hlavou: "Ja to s tebou nevzdám. Chcela si strieľať, tak ťa to naučím. Sleduj, ako to robím ja. Postoj, hlava, ramená, výstrel." Sasuke vystrelil a šíp opäť zasiahol terč. Sakura sa ho pokúšala napodobniť. Nakoniec šíp vystrelila, no ten úplne minul terč. "Ups!" "Ty si vystrelila!" vybafol nadšene Sasuke. "Čo? Ale netrafila som sa." "Hlavne, že si vystrelila. Keď toto dokážeš, mierenie je len otázkou tréningu. Takže, skús to ešte." Sasuke jej podal šíp. Sakura sa hrozne červenala. Ako ho prikladala k luku, Sasuke ju pozorne sledoval. Bola taká nemotorná a on sa na to mohol len usmiať. Nakoniec vystrelila. Šíp sa šuchol o terč. "Skús si teraz nacvičiť prikladanie šípu. Nič neulovíš, keď sa budeš takto dlho pripravovať. Ja to robím takto. Luk si natočím, šíp priložím a..." ukázal jej, ako napínal luk. Sakura ho napodobňovala. Sasuke jej dával praktické rady a ona bola rada, že bol taký skúsený. "Tebe to tak ide!" usmievala sa Sakura. Sasuke nikdy neminul. "Aj ty sa naučíš. Musíš len trénovať." "Bolí to." sykla a pozrela si na prsty. "Zvykneš si." Sasuke prešiel za ňu a keď napínala luk, chytil ju za boky: "Musíš byť celá natočená." Sakura skoro zabudla dýchať. Nakláňal sa k nej a len jej šepkal do ucha: "Vystri sa. Ramená dole." Z bokov jej presunul ruky na pás a pevne jej ho zovrel: "Musíš stáť pevne." Sakura vystrelila a otočila sa naňho. Boli pri sebe veľmi blízko. Sasuke jej hľadel do očí a stále ju držal. Sakura sa k nemu pomaly nakláňala. Sasuke ju ale odrazu pustil: "Boli sme tu veľmi dlho. Musíme sa vrátiť. "Oh...áno, máš pravdu." Sakura zahanbene ustúpila. Sasuke sa pripravil na odchod, no Sakura stála na mieste. "Ty ešte nemáš dosť? Musíme sa vrátiť!" volal za ňou a Sakura neochotne vysadla na koňa. Sasuke si sadol za ňu. Počas cesty ju jednou rukou objal. Držal jej pás a ona sa dotkla jeho dlane. "Aby si nespadla!" zavrčal Sasuke. "Ja viem. Veľmi dobre sa o mňa staráš." povedala Sakura. Čo by robila bez jeho ochrany? Už by tu nebola. Nečudovala sa, že o ňu mal strach. Sasuke sa začervenal. Trochu viac sa natlačil na jej chrbát a pevnejšie ju objal. Možno to robil preto, aby bola v bezpečí, no klamal by, keby mal tvrdiť, že to nerobí aj pre svoje potešenie. Čím tesnejšie bol pri ružovovlasej squaw, tým horúcejšia bola jeho krv. A Sasuke ten pocit miloval. Keď sa mu srdce rozbúšilo a jeho telom sa šírilo to príjemné teplo. Bol to pocit, ktorý uňho vyvolávala jedine ona. Preto neexistovalo dievča, ktoré by mu Sakuru nahradilo. "Budem tajne chodiť trénovať na toto miesto. Len čo budem môcť. Naučím sa strieľať a raz s tebou aj pôjdem na lov." Vravela nadšene Sakura. "To ťa čaká veľa tréningu. Nie je to len tak, naučiť sa loviť. Trafiť zviera je výzva aj pre dospelých lovcov. Nesmieš byť sklamaná, keď ti to nepôjde." Sakura prikyvovala. Sasuke ju vyhodil pred stanom a šiel sa postarať o Aratu. Luky si odložil medzi svoje veci.
Sasuke si už zvykol jesť mimo svojho domu. Odkedy začal pracovať pre Sakuriných rodičov, ani raz nevaril. Všetko, čo ulovil, venoval svojej snúbenici. Ona mu zato navarila a už si od nej vyslúžil aj nové čižmy, kožušinovú vestu či tašku. To ale Sasukeho neprekvapovalo. Sakura mu aj predtým venovala vyrobené nástroje či oblečenie. Nie vždy to boli dokonalé kúsky, len sa učila, ale on bol aj za takú pozornosť vďačný. Aj keď jej to nikdy nepovedal. Predsa je lepšie jesť z hrboľatej misky než zo žiadnej. "Dnes večer sa bude konať svadba." vravela Sakura, kým mu podávala misku s jedlom. "Áno, viem, Mako mi ukázal vlka, ktorého ulovil. Bol to tvrdý boj." "Zranil sa?" spýtala sa ustarane Sakura. "To sa stáva. Vlci sú veľmi bojovní." Sasuke nevyzeral, že by ho tento rozhovor akosi zaujímal. Sakura sa k nemu ale neisto prisunula. Sasuke na ňu zvedavo pozrel: "Tak čo chceš?" "M-myslela som...nebolo by dobré...keby sme sa pozerali spolu? Predsa...čaká to aj nás." Sakura sa červenala. "Keď chceš..." "To je skvelý nápad! Teraz, keď sa pripravujete na svadbu, mohlo by vám to pomôcť. Dávajte pozor!" vravela nadšene jej matka. Sasuke si povzdychol. Sakuru si chcel vziať za ženu. Chcel s ňou žiť v spoločnom týpi, no nezaujímali ho iné svadby. Ale zjavne sa tomu nevyhne. Sakura sa k nemu večer doslova natlačila. Sadli si do predného radu, aby dobre videli na pár. "Neviem sa dočkať!" Sakura sa natlačila k Sasukemu a on ju nakoniec váhavo objal: "Si veľmi nadšená." Sakura sa na to zasmiala. Keď uvidela slávnostne oblečeného chlapca, zasnene vzdychla. Už si predstavovala, ako by vyzeral Sasuke v takto zdobenej košeli.

Odetá v kožušine...15

8. března 2017 v 22:43 | sakura chan |  Odetá v kožušine
Ha! Kto by čakal, že sa tu dnes ukážem? :D To len preto, že sa mi nechce učiť o oxímoch. Ale musím sa do toho pustiť :(

Vládci noci...8

7. března 2017 v 9:49 | sakura chan |  Vládci noci
Túto poviedku som dlho nepridala. Len upozorňujem, že som nezabudla na tú poviedku o Final Fantasy, určite ju napíšem :D Len neviem kedy, pardon :3

Miluj moje dieťa 9

27. února 2017 v 23:49 | sakura chan |  jednorazowky
A...posledný dieľ. Pardon, nechávala som si to na neskôr, lebo som tam musela niečo opraviť, ale nakoniec som na to úplne zabudla. Plus, teraz som mala pár dní problém dostať sa na blog. Nepáči sa mi, ako to teraz vyzerá, bola som zvyknutá na okno, ktoré mi ukazovalo, čo sa najviac číta. No čo už, zvyknem :D Chcela som dnes písať protokol, končne, ale nechcelo sa mi, tak som zablúdila sem. Ale vážne to musím do štvrtka napísať :( keby to aspoň nemuselo byť v angličtine. Veď už som aj zabudla, čo do toho protokolu dať :D

Další články


Kam dál